Michal Černý, Slovák žijúci vo Francúzsku, sa stal vo veku 51 rokov najstarším Slovákom, ktorý preplával Lamanšský prieliv. Vraví však, že bez svojho podporného tímu by to nedokázal. La Manche je prieliv medzi Francúzskom a Anglickom, ktorý má v najužšom bode 35 kilometrov, ale plavci musia zaplávať oveľa viac kvôli prúdom, ktoré ich odnášajú mimo trasu. Michal Černý zaplával celkom 54 kilometrov a trvalo mu to 16 hodín a 34 minút. Je v poradí jedenástym Slovákom, ktorý kanál preplával. Po preplávaní nám poskytol rozhovor o svojich zážitkoch.
Čo povedalo tvoje okolie na to, že si sa prihlásil na preplávanie La Manche?
Moja rodina z podobných nápadov nie je práve nadšená. Napríklad mama sa o mňa skôr bála. A samozrejme, pri takomto cieli stretnete veľa ľudí, ktorí vám povedia, že to nedokážete. Niekedy dokonca viac takých ako tých, ktorí vám povedia, že to zvládnete. Ja som si však išiel svoje. Bol to môj cieľ a chcel som ho dosiahnuť. Keď som sa už raz rozhodol, že La Manche skúsim, názory ostatných na tom veľa zmeniť nemohli.
Aké boli podmienky počas preplávania?
Podmienky neboli práve príjemné. Začiatok bol pre mňa veľmi ťažký. Prvých približne päť hodín som plával proti vetru a psychicky mi to dosť prekážalo. Máte pred sebou ešte obrovskú vzdialenosť a už od začiatku s vami počasie bojuje. Potom konečne prišiel pokoj. Vietor klesol, voda sa upokojila a ja som si hovoril: „Tak, paráda. Konečne. Toto som si zaslúžil. Teraz to už bude krásne.“
A potom zrazu šup. Prišli vlny a začal poriadny masaker, ktorý so mnou zostal prakticky až do konca. Hádzalo ma zo strany na stranu a bolo to fyzicky aj psychicky veľmi náročné.
Ak sa ma niekto spýta na nejakú veselú pikošku z preplávania, asi ho sklamem. V tej chvíli som ich veľmi nevnímal. Pre mňa to bol predovšetkým obrovský boj s vlastnou hlavou. Boli momenty, keď bolo veľmi náročné stále sám seba presviedčať, že mám pokračovať a že to nesmie skončiť.
A pokračoval som.
Čo bude ďalej, chceš ešte niečo preplávať?
Hovorí sa, že keď chceš rozosmiať Boha, povedz mu svoje plány do budúcnosti. Takže s veľkými vyhláseniami som opatrný. Ale stále som vo veku, keď môžem skúšať ďalšie veci. Limity sú v zásade dva – telo a peniaze. Po La Manche už viem, že niektoré hranice svojho tela dokážem posunúť podstatne ďalej, než som si možno kedysi myslel. Takže teraz zostáva ten druhý problém – zohnať prachy na ďalší preplav.
A potom môžeme rozmýšľať, čo bude ďalej.
Videli sme, že si mal na lodi skvelý usmiaty tím. Pomáhali ti?
Jednu vec chcem povedať úplne jasne. La Manche sa síce oficiálne zapisuje na meno jedného plavca, ale aspoň v mojom prípade to určite nebol výkon jedného človeka. Som hobby plavec a bez ľudí okolo seba by som to nikdy nedokázal.
Musím veľmi vyzdvihnúť Martinku, ktorá pripravovala celú stravu, a Gabiku, ktorá mala pripravený celý systém a popis stravovania. Gabika s Robertom navyše absolútne bravúrne zvládli celý servis – pred plávaním, počas preplavu aj po ňom.
A práve takéto veci sú podľa mňa strašne dôležité. Keď idete plávať La Manche, nechcete, aby hlava riešila ďalších sto problémov. Potrebujete, aby bolo jedlo pripravené, aby fungovalo podávanie stravy, aby boli veci na svojom mieste a aby ste nemuseli rozmýšľať nad ničím, čo za vás môže vyriešiť niekto iný. Toto bolo nastavené výborne.
Mal si na lodi francúzskeho aj slovenského trénera, aj spoluplavca z Francúzska, ktorí ti pomáhali počas mesiacov tréningov. Plávali s tebou aj na La Manche, každý jednu hodinu podľa pravidiel Channel Swimming Association Ltd. Pomohlo ti to?
Christian, môj spoluplavec a tréningový partner, s ktorým som absolvoval množstvo tréningov, mi výrazne pomohol. A samozrejme môj tréner Štefan, ktorý sa o mňa staral celé dva roky. Odplával so mnou množstvo tréningov a snažil sa mi vysvetliť veľa vecí – vrátane takých, ktoré som ja niekedy veľmi nechcel pochopiť.
Veľmi mi pomohli aj všetky informácie, analýzy a podklady, ktoré som si počas prípravy postupne zhromažďoval, vrátane množstva informácií, ktoré som získaval cez ChatGPT. Vďaka tomu sme vedeli riešiť pravidlá, podmienky, prúdy, počasie, výživu aj množstvo detailov okolo samotného preplavu.
La Manche nie je iba o jednom plavcovi vo vode. Je o poriadnom tíme.
Plavec musí plávať. Musí zniesť bolesť a musí presvedčiť svoju hlavu, aby pokračovala. Ale aby sa mohol sústrediť iba na toto, potrebuje za sebou ľudí, ktorým môže absolútne veriť. Ja som taký tím mal. A myslím si, že bez neho by som na francúzsky breh nikdy nevyliezol.
Ďakujeme za rozhovor
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
