Viete si predstaviť, že by ste preplávali La Manche, ale predtým by ste si ešte zabehli 130 km a po doplávaní odbicyklovali 290 km? Jeden z najnáročnejších triatlonov na svete, to je výzva Arch to Arch Enduroman. Peter Šolc ju ako prvý Slovák zvládol za 77 hodín a stal sa 71-prvým človekom na svete, ktorý ju zvládol. Peter (50) je rodák z Košíc, už 27 rokov žije v Chicagu, a na Enduromane štartoval za Slovensko.
Začnem ľahkou otázkou. Čo vám to len napadlo? (smiech)
Pred kovidom som hral hokej, ale potom prišla pandémia a už sa nedalo trénovať takéto hromadné športy. Aby sme sa nejako hýbali, v robote nám vymysleli výzvu, že poďte bicyklovať a kto zabicykluje najviac, vyhrá. Tak som začal a strašne ma to chytilo – zrazu som vedel, že toto budem robiť. Chcel som pretekať a vyhrávať. V práci sme mali kolegu, čo robil profesionálne triatlon, a už som trénoval.
A prečo hneď Enduroman? Prečo nie niečo ľahšie?
Hľadal som niečo dlhšie, lebo ísť na bicykli 60 km bez zastavenia hneď prvé dni pre mňa nebolo nič, preto som vedel, že chcem ísť na dlhé trate. A našiel som Enduroman. Keď som uvidel túto výzvu, vedel som, že toto je čosi pre mňa. Nechcel som ísť nič malé! V tom čase to zvládlo len 40 ľudí na svete, písal sa august 2020. Vedel som, že toto je cesta, ktorou chcem ísť.
A začali ste sa pripravovať…
Najal som si kouča a začal som pretekať. Jeden maratón, tri polovičné Ironmany, 5 plných, a v roku 2023 som oficiálne požiadal o možnosť ísť na výzvu Enduroman. To nie je len tak, že sa prihlásite, oni si vyberajú, kto môže ísť, kto má nejaké skúsenosti a kto nie. Začal som pretekať, aby som nabral skúsenosti.
Aká bola najťažšia časť prípravy?
V rámci prípravy robil tím Enduroman tréningové kempy na Lanzarotte. Mali sme rozvrh, čo budeme musieť zvládnuť, mali sme napríklad dlhý beh, potom šesť hodín plávania, ďalší deň 10 hodín plávania, atď. Na prvom kempe som zlyhal, lebo mi nevyhovovala výživa a poslednú hodinu behu som šiel veľmi rýchlo. Po troch hodinách vo vode mi bola taká zima, že sa mi už nedalo plávať. Ďalší rok som si pri simulácii bicyklovania do Francúzska zlomil kľúčnu kosť a musel som ísť na operáciu, dostal som deväť šróbov do kosti. Spadol som v roku 2025, presne pred rokom v septembri. Chcel som chcel štartovať v 2025, ale keďže som zlyhal v kempe v januári 2024, tak ma nevybrali. Nakoniec v decembri 2024 mi povedali, že ma vybrali na rok 2026 rok – potom, čo som počas 2024 zaplával štafetu na La Manche a 10 hodín z Vermountu na Kanadskú hranicu a naspäť na jazere Memphremagog.
A to ste aj po tom škaredom páde chceli ísť ďalej?
Samozrejme. Ja som si veril. V roku 2024 som úplne prestal pretekať a venoval som sa len príprave na Eduromana, lebo preteky mi rozhadzovali prípravu. V tom roku som plával aj štafetu cez La Manche – bola to skvelá skúsenosť, ale bola mi strašná zima!
A vidíte, zvládli ste ho napokon preplávať za 14.48 hod. Nebola vám zima?
V rámci Enduromana je povolené plávať v neopréne. Aby ste zvládli celú výzvu, musíte vládať veľa behať aj bicyklovať, a to by ste s vysokým percentom tuku nezvládli. Navyše, cieľom nebolo preplávať La Manche, ale zvládnuť všetko: beh, plávanie aj cyklistiku. To plávanie bolo pre mňa najťažšie.
Ako sa určuje, kedy štartujete? Predsa len musíte zladiť dokončenie behu z Londýna so začatím plávania v Doveri
Mal som okno od 9. septembra a prišiel som do Doveru šiesteho, aby som si zvykol na vodu a časový posun. Asi na tretí tréning si vravím: je také premenlivé počasie, ktovie, čo pôjdem. A zrazu, hneď ako som vyšiel z vody, mi volal pilot Enduroman, že v piatok ráno mám byť o 10:30 pri lodi, tak sme rýchlo vyrátali, kedy musíme ísť do Londýna a začať behať. Mali sme len pár hodín na zbalenie vecí, trochu si pospať a o 1:30 vo štvrtok ráno sme vyrazili autom do Londýna, aby som mohol začať behať o 3:30. Vedel som, že potrebujem na beh 20 až 22 hodín, a deväť hodín na prestávku pred plávaním. O 12.07 hod na obed som začal plávať.
Takže spánok bol povolený, už som sa bála, že ste šli 77 hodín vkuse. Vraveli ste, že plávanie bolo pre vás najťažšie, prečo?
Plával som v neopréne a mali byť najprv zlé podmienky, ale že sa to potom ustáli. Ale bolo drsne celú dobu, boli vlny, vietor. Posledný úsek plávania bol v noci, videl som len svetlá reflektoru namierené na mňa. Vravel som si, ako ma budú kŕmiť? Ja ich nevidím, netuším, ako mi dajú signál, v očiach som mal len svetlá. Loď bola príliš veľká, raz bola kúsok vedľa mňa, raz ďaleko. Mal som obavy, že ma vytiahnu z vody, lebo som mal pocit, že s ňou nestíham. Ale oni sa ma len snažili potiahnuť, aby som nezaostával a stihol tide (príliv). Jeden som už totiž nestihol, a ak by som nestihol druhý, musel by som čakať na tretí, ktorý by bol až o šesť hodín.. V tom prípade by sa mi čas plávania natiahol na vyše dvadsať hodín a to som nechcel. Keď ku mne loď prišla, nielenže som nič nevidel, ale ani nepočul, lebo som mal štuple v ušiach, vlny rachotili a loď hučala…
No zrazu som počul, že hovoria posledný feeding (kŕmenie), plávaj rýchlo k brehu, cieľ máš na dosah! Ja som mal stále pekných a pravidelných 64 záberov za minútu, ale teraz som naozaj pridal! No nič som v tej tme nevidel, a zrazu mi kričia, že plávam od brehu! Otočil som sa a makal ďalej. Napokon som hrabol rukou a cítil som piesok. Hovorím si: to nie je možné!! Ja som to zvládol! Kľakol som si na kolená a začal vstávať. Prišla vlna a zhodila ma. Znovu som sa postavil… a zrazu som stál na francúzskom brehu! Ten pocit, že som to zvládol, bol šialený! Najsilnejší z celého Enduromana.
Wou, gratulujem. Takže potom ostal už len ten bicykel. Mali ste medzi jednotlivými časťami aj oddych, ako čas na spánok a podobne?
Áno, pred plávaním aj po ňom som spal, ale to nebolo také, že ste svieži a vyspatí. Maximálne trochu osviežený… Ale mal som dosť veľké sebavedomie, vedel som, že keď som zvládol plávanie, už výzvu dokončím. No ani ten bicykel napokon nebol ľahký. Išiel som cez miesto, kde som spadol a potom mal operáciu, nebolo to príjemné. Navyše prvé tri hodiny sú tam veľké kopce, protivietor, napredoval som pomaly. Bol som strašne dobitý. Išiel som cez miesta, kde bola rýchlosť áut aj 110 km/hod, potácal som sa, vravím si, veď takto ma len niečo zrazí. Vliezol som do auta a spal 10 minút, a potom som išiel ďalej, znovu som spal a išiel ďalej. V noci to bolo najťažšie. Do Paríža som chcel prísť okolo polnoci, no do cieľa som sa dostal ráno okolo desiatej, lebo som bol už naozaj veľmi vyčerpaný. No napokon sa to stalo: konečne som stál v cieli pod víťazným oblúkom v Paríži!
Aké sú to pocity, zvládnuť jednu z najťažších výziev na svete? A ako prvý Slovák? Ste na seba hrdí?
Aby som pravdu povedal, ja som to ešte nespracoval… Šesť rokov na niečo trénujete a zrazu ako by vypli svetlá. Zoberie to toľko času a zrazu nič, máte ho plno. Takže teraz len oddychujem a spím a jem koláče. Možno neskôr mi to dôjde. A budúci rok pôjdem na stretnutie Enduromanov a rozhodnem sa, čo ďalej…
Ďakujeme za rozhovor, bolo to veľmi zaujímavé.
Videá k tomuto plávaniu nájdete na facebooku SADP, foto: Peter Šolc
V čom spočíva výzva Arch to Arch Enduroman?
1. beh: Londýn: 130 kilometrov z Marble Arch v Londýne do Doveru.
Trasa behu vedie náročných turistov rušnými ulicami centra Londýna a cez predmestia do Kentu. Nie je rovinatá; niekoľko kopcov preveria unavené nohy. Folkestone ponúka prvý pohľad na more, ale zostáva ešte jedno posledné stúpanie a niekoľko kilometrov, kým sa dostanete do Doveru. Beh končí na pláži pri prístave.
2. plávanie: Lamanšský prieliv: Lamanšský prieliv je jedným z najnáročnejších diaľkových plávaní na svete kvôli teplote vody a prílivu a odlivu.Účastníci pretekov Arch 2 Arc si môžu vybrať, či si na túto etapu oblečú neoprénový oblek (alebo nie). Najkratšia vzdialenosť medzi anglickým a francúzskym pobrežím je 21 míľ, ale vplyv prílivu a odlivu znamená, že plavecké trate budú dlhšie.
bicykel: Paríž: 290 kilometrov z Calais k Víťaznému oblúku v Paríži.
Cyklojazda je poslednou víťaznou cestou do Paríža. Trasa vedie po zvlnenej pobrežnej ceste od Calais, čo dáva vyzývateľom možnosť jazdiť pozdĺž Lamanšského prielivu predtým, ako sa odbočí do vnútrozemia. Trasa klesá do dedín a niekoľkokrát stúpa, kým sa nakoniec nestane rovinatou tesne za Parížom. Odtiaľ je to cesta plná premávky, semaforov a dlažobných kociek až do cieľa pri Víťaznom oblúku.
Časy Petra Šolca:
Beh z Londýna do Doveru 130 km, 20:23 hod
Plávanie cez La Manche, cca 45 km, 14.48 hod
Bicykel: 290 km, 19.42 hod
Celkom spolu: 77 hodín a 23 minút
Cenové náklady:
Absolvovať túto výzvu môže len človek so spičkovou kondíciou. A ani náklady na to nie sú malé. 10 000 libier stojí len samotná registrácia na výzvu… Ďalších po 5000 eur sú jednotlivé kempy, prípravy, výživa, kouč, letenky, ubytovania.. Celková cena môže presiahnuť cez 30 000 eur, závisí, koľko veľa peňazí vložíte do prípravy, aké náročné behy či plávania absolvujete..
