Slovenskí otužilci prepísali históriu: Soňa Rebrová a Ján Šeminský predviedli v Himalájach nadľudské výkony – zaplávali 500 a 100 metrov v nadmorskej výške 4720 m.n.m. na jazere Gokyo II v Nepále. Týmto výkonom sa Soňa Rebrová zaradila do absolútnej svetovej špičky. Podobný športový výkon v takýchto podmienkach pred ňou dokázali zvládnuť len dve ženy na svete – čílska plavkyňa Bárbara Hernández a Sarah Ferguson z Juhoafrickej republiky Facebook. Obe však v nižšej nadmorskej výške -4500 mn.n. ako Soňa.
Výkon Soni Rebrovej tohto času najlepší na svete
Ako prvá žena v histórii dokázala v takejto extrémnej nadmorskej výške (4 720 m n. m. v jazere Gokyo) zaplávať čistých 500 metrov (pol kilometra). Hoci pred ňou vo vysokohorských jazerách plávali iné svetové rekordérky, Soňa Rebrová ich výkony v daných špecifických parametroch prekonala:
- Prekonanie Sarah Ferguson: Juhoafrická plavkyňa Sarah Ferguson síce plávala vo vyššej nadmorskej výške (nad 5 200 m n. m.), no dĺžka jej pobytu vo vode bola časovo obmedzená na 10 minút a vzdialenostne dosiahla 200 metrov. Soňa Rebrová túto vzdialenosť viac ako zdvojnásobila. [1, 2]
- Kombinácia výšky a vzdialenosti: Čílanka Bárbara Hernández síce zaplávala viac (7,5 km), avšak plávala v nižšej nadmorskej výške (4 560 m n. m.). [1] a navyše je z Čile, čiže jej telo je prispôsobené vysokým nadmorským výškam.
V kategórii ženského vysokohorského zimného plávania tak kombinácia nadmorskej výšky takmer 4,8 kilometra, teploty vody okolo 8 – 9 °C a zaplávaných 500 metrov urobila zo Soni Rebrovej absolútnu svetovú rekordérku. V prostredí s extrémnym nedostatkom kyslíka predviedla v plavkách bez neoprénu výkon, aký pred ňou žiadna iná žena v tejto dĺžke a výške nezvládla. [1, 2, 3]
Ján Šeminský – najstarší človek na svete, ktorý plával v takejto výške
Nezaostával však ani ďalší člen expedície Ján Šeminský. Zapísal sa do histórie ako najstarší človek na svete, ktorý kedy plával bez neoprénu v takejto extrémnej nadmorskej výške. V sťažených podmienkach himalájskeho jazera Gokyo (4 720 m n. m.) pomohol pripraviť trať, a aj sám skočil do ľadovej vody a zaplával 100 metrov, čím stanovil tento unikátny vekový svetový rekord. Vysokohorské otužovanie v seniorskom veku predstavuje obrovskú záťaž na kardiovaskulárny systém, keďže srdce musí v riedkom vzduchu pumpovať omnoho rýchlejšie, zatiaľ čo chlad sťahuje cievy. Ján Šeminský však vďaka svojim dlhoročným horolezeckým skúsenostiam z Himalájí a poctivej príprave dokázal, že vek je v tomto prípade naozaj len číslo.
Riziká a výšková nemoc
Plávanie v takejto nadmorskej výške so sebou prináša riziká, s ktorými sa bežný športovec nikde nestretne. Okrem mrazivej vody, ktorá sa pohybovala okolo deväť stupňov, museli plavci bojovať s polovičným tlakom kyslíka. Kombinácia ľadovej vody, hyperventilácie a extrémneho náporu na srdcovocievny systém robí z každého tempa vo vysokohorskom prostredí hazard so životom. Kľúčom k úspechu bola precízna, viac než ročná fyzická, mentálna a technická príprava. Tá zahŕňala okrem otužovania aj špeciálne dýchacie cvičenia, plávanie so šnorchlom s nízkym prívodom kyslíka, turistiku s desaťkilovým batohom a v posilňovňu.
„Náročný bol aj výstup do takejto nadmorskej výšky,“ hovorí Soňa Rebrová. „Išli sme postupne šesť dní a na tretí deň jedného člena výpravy odvážal vrtuľník kvôli výškovej chorobe. Zhodou okolností Jankovu manželku. Bol to pre nás stres, ale museli sme zvládnuť ďalšie výstupy a tak sme pokračovali sami dvaja spolu so štyrmi šerpami.“ Expedícia sa totiž neniesla v znamení megalomanstva, veľkých sponzorov a náročných finančných nákladov, ale ekologickej a ľahkej výpravy. Všetko si pripravili a otestovali doma, a potom odšliapali svojimi nohami. Šerpovia im niesli stan na zohriatie, kajak na vodu, pončá na prezlečenie a oblečenie.
Soňu aj Jana napokon dostihla výšková choroba priamo v cieli na jazere Gokyo II. „Ja som nemohol spať ani jesť a Soňa mala zase extrémne bolesti hlavy,“ hovorí Janko. Lekár v dediny Gokyo im však napokon plávanie 28. apríla 2026 povolil a sledoval ich po celý čas plávania, aby bol k dispozícii počas zdravotnej indispozície.
Ako prvý plával Janko, ktorý aj staval trať. Soňa pomáhala s nosením bójok, rozvinutím trate, GPS meraním trate, fúkaním bójok. Všetko si museli urobiť sami, lebo šerpovia nevedeli plávať. Aj preto museli plávať po jednom – jeden dával pozor na druhého a naopak. Nebolo bezpečné, aby plávali obaja naraz. Ján zaplával sto metrov a vyšiel z vody, pretože sa mu ťažšie pracovalo s dychom kvôli stresu po príprave trate.
„Trochu ma to vystrašilo, bála som sa, ako budem reagovať ja. Počas výstupov sme totiž nemali čas na tréningy, náš prvý pokus bol zároveň aj jediný,“ vraví Soňa. Napokon zaplávala, sto, dvesto, tristo metrov a potom začali problémy. „Začala ma opäť silno bolieť hlava, akoby mi ju šlo roztrhnúť. Videla som, že po 400 metroch Janko máva, že sa mu čosi nezdá, tak som po pol kilometri vyšla von. Chcela som ísť viac, ale človek mieni a výšková choroba mení,“ vraví Soňa.
Obaja sú so svojimi svetovými výkonmi spokojní, a hoci obaja chceli zaplávať o kúsok viac, nemrzí ich to. „Predsa len, vzhľadom na našu malú výpravu a nízke skúsenosti vo svete s plávaním vo vysokej nadmorskej výške, sme jedineční,“ usmievajú sa obaja.
Svetové maximá slovenských plavcov
Dvojica si z Ázie odniesla dva mimoriadne cenné zápisy:
- Ján Šeminský najskôr pripravil celú plaveckú trať a následne sám zaplával 100 metrov Facebook. Týmto výkonom sa oficiálne stal najstarším človekom na svete, ktorý kedy v takejto nadmorskej výške plával.
- Soňa Rebrová, ktorá má za sebou už úspešné preplávanie kanála La Manche či historický kilometer v Arktíde YouTube, taktiež ľadovú polárnu míľu, vo vysokohorskom jazere zaplávala neuveriteľných 500 metrov (pol kilometra).
Oba výkony sú už ratifikované a zapísané v Slovenskej asociácii diaľkového plávania a čaká sa na zápis do WOWSA a Guinness rekord.
Kompletné video zo swimu 0,5 km tu:
