Attila Manyoki, známy maďarský plavec, ktorý preplával známu sedmičku oceánov (Ocean Seven), často rieši otázky plavcov typu: som pomalý, ale môžem to preplávať?
„V poslednej dobe sa na mňa klienti obracajú s otázkou: veľmi ma zaujíma diaľkové plávanie, ale plávam pomaly. Môžem zaplávať desať kilometrov? Ale ľudia sú zvedaví aj na Gibraltársky prieliv alebo dokonca kanál La Manche. Zvyčajne môžem povedať áno. Možnosť je tu vždy, aj keď si niekto myslí, že je pomalý! Prečo sa to odvažujem povedať? Nuž, kvôli príkladom, ktoré mám pred sebou na rôznych miestach, či už v ďalekej minulosti alebo súčasnosti. Sú to ľudia, s ktorými mám osobné priateľstvá a iní, ktorých výkony poznám len z rôznych informácií, či už vo forme dokumentov alebo rozhovorov. Existujú neuveriteľné príbehy a je úžasné, ako vo väčšine prípadov dokážu ľudská vôľa a viera zbúrať pomyselné múry.“
Špeciálna vec na sólo plávaní je, že nejde o súťaž v tradičnom zmysle, ale o výsledok boja so sebou a prírodou, kým sa dostanete do cieľa! Mentálna schopnosť, sila vôle a odhodlanie priniesli mnohých plavcov do cieľa!
Jednou z celebrít kanála La Manche je Thomas Burgess, ktorému po 16 neúspešných pokusoch vyšiel ten 17. Prešiel cez kanál La Manche za 22 hodín a 35 minút. Sophie Etheridge, drží rekord za najdlhší čas preplávania – trvalo jej 29 hodín a 4 minúty, kým sa dostala z Anglicka na francúzsku stranu. Jej plávanie je dôkazom toho, čo človek dokáže dosiahnuť, ak naozaj chce a dokáže za to bojovať!
V prvej časti plávania ju prúd odniesol asi 25 km od osi, ku ktorej sa všetci snažia byť čo najbližšie. S prúdmi zaplávala vyše 100 kilometrov, hoci La Manche má v najužšom bode 34 kilometrov – a predsa to nevzdala! Hlava naozaj vládla a kontrolovala telo, a to je schopnosť, ktorú zvonku nevidíme!
Jedným z veľkých bojovníkov minulosti je Jose Cortinas z Kuby. Catalina Channel dokončil za dlhých 28 hodín 55 minút, a o rok neskôr za 32 hodín a 10 minút! Pritom priemerný čas preplávania je približne 11 hodín. 21. septembra 1948 Jose dokončil aj prechod Gibraltárskeho prielivu, ktorý si vyžadoval 10 hodín a 45 minút. Rýchli plavci ho dnes vedia preplávať približne za 4 hodiny.
„Počas mojich plávaní som stretol veľa plavcov, ktorí majú v každodennom živote rôzne ťažkosti, a napriek tomu sú na brehu pripravení bojovať!“ vraví Attila. „Sluchovo postihnutý, zrakovo postihnutý, invalid. Jeden z mojich dobrých priateľov je na invalidnom vozíku (ochrnutý od pása dole), a úspešne prešiel cez kanál La Manche. Ďalší môj drahý priateľ je úplne slepý a dokončil La Manche, Catalinua, Gibraltár a Cook Strait!“
Ako dodáva, netreba chodiť ďaleko a obdivovať niekoho za vytrvalosť, lebo tu jeho drahý priateľ z Gyňru Tomi Rocky ktorý plával bez nôh zo slávneho ostrova Alcatraz na pevninu, ale okrem toho niekoľkokrát absolvoval rôzne preteky a zaplával i maratón v San Franciscu medzi Golden Gate a Oakland!
Zamysli sa nad tým, keď povieš „ach, ja neviem, nemôžem!“ Práve oni začínajú z horšej situácie a zvládli to! Tak prečo si nemohol uspieť aj ty? Je to len na tebe! Nezáleží na čase, za aký preplávaš, ale na ceste do cieľa. Práve vďaka nej získate neoceniteľné informácie a skúsenosti, ktoré ovplyvnia aj vašu budúcnosť! Áno, rýchlosť prúdu treba brať do úvahy na mnohých miestach, no sú aj takí plavci, ktorí tieto ťažkosti berú do úvahy a sú odhodlaní vydržať!
„Je to ťažké a vyčerpávajúce? Myslite na nich a pohnite sa ďalej! Nevzdávajte sa! TLAČTE SA!“
