8. septembra 2023 sa v noci o tretej ráno do vôd Lamanškého prielivu medzi Anglickom a Francúzskom ponorila Soňa Rebrová, ktorá sa rozhodla splniť si svoj sen o preplávaní 34 kilometrov (s prúdmi cca 45 km).
„O druhej v noci sme vstali, pobalili veci do auta a vyrazili do prístavu. „Len čo sme došli do prístavu, hneď ma schmatli a vyrazili sme. Ledva ma dcéra stihla natrieť masťou a už som sedela na člne na breh. Zastavil pri brehu, tak som si myslela, že je tam plytká voda a nedala som si okuliare. Samozrejme, že bola hlboká, takže som hneď mala vodu v nose, očiach, ušiach, no radosť. Priplávala som na breh, zdvihla ruky a dobrodružstvo sa začalo.“
Prvú hodinu plávala potme, sprievodná loď na ňu svietila reflektormi. Neskôr vyšlo slnko a ako sa loď pohybovala smerom dozadu či dopredu, Soňa vykúkala spoza nej na tú pokojnú hladinu a úžasný východ slnka a hovorila si: je nádherný deň a ja plávam cez La Manche!! Nádhera!
Prvá polovica plávania ubehla rýchlo, Soňa mala pocit, že jej jedlo dávajú každých desať minút a nie každú polhodinu. Šlo to tak ľahko, že si vravela, že ak to bude takto až do konca, bude veľmi šťastná.
„Potom som uvidela obrovskú loď, takže som vedela, že som asi v polovici.. reku, už to odsýpa k cieľu. O ďalšiu hodinu som zbadala Francúzsko a hovorím si, keby som aj teraz hneď prestala, som šťastná, že som prišla až sem! Ale šlo mi to, tak som plávala ďalej,“ vraví Soňa.
A potom to prišlo.. videla Francúzsko hodinu, dve, tri a prišlo jej stále rovnako ďaleko.. začala mať pocit bezmocnosti, ale z lode ju kŕmiči uistili, že už vidia domy a stromy a to ju povzbudilo. Plávala teda ďalej, ale nič sa nezmenilo, všetko bolo stále strašne ďaleko. Z lode jej zrazu zahlásili, že ju berie prúd a má pridať. Áno, po 11 hodinách plávania sa to dá. Ale to už Soňa vedela, že je to záverečné plávanie, ktoré trvá maximálne tri až štyri hodiny. A tak sa namotivovala a plávala ďalej. Napokon jej z lode hlásili, že je to už len 40 minút.
„Pozrela som na breh, ktorý bol tak ďaleko ako Senegal, a vravím si, jasné, klamú ma, ale pekné od nich. Bola to ešte hodina pol,“ smeje sa dnes Soňa. „Keď začali skladať z lode čln, čo ma mal odprevadiť na breh, už som vedela, že doplávam. Naštartovalo ma to a začala som odušu makať. Plávala som a začalo medúzové pole… Ten bonus na záver totiž musí vždy byť,“ smeje sa.
Narazilo do nej asi 40 medúz, ale popŕhlilo ju len 15. To by sa aj dalo vydržať, ale problém bol, že sa vždy mykla a dostala som strašné kŕče do nôh, od zadku až po členky… Vravela si, nemykaj sa, radšej vydrž bolesť od medúzy. Niekedy to šlo, niekedy nie..
„Zrazu som začala kolenami do niečoho kopať, myslela som si, že sú to zase medúzy a nevedela som, či mám jačať alebo nadávať. Potom som si uvedomila, že to nie je medúza, ale piesok! Že som na brehu! Cez tie okuliare som nič nevidela, takže som netušila, že som už na brehu 🤣 Šla som si zobrať svoj kamienok úspešného plavca, ale beda, vylodila som sa na pieskovej pláži!! Ale jeden som predsa len našla a schmatla. Stále som sa smiala ako blázon a plakala, že to nie je možné. Na brehu stáli dve Francúzky a pýtali sa, či som doplávala. Ja že áno! Zagratulovali mi a môj sprievodca im povedal, že to trvalo 15 hodín. Keď som došla na loď, ukázali mi hodinky a bolo to len 14 hodín a 43 minút!! Strašne som sa tešila, nečakala som taký dobrý čas. A teším sa dodnes a stále!“
Soňa mala počas plávania úžasnú podporu, tisíce ľudí sledovalo jej plávanie a písalo podporné komentáre. Výborné bolo aj to, že Soňa dokázala spojiť Slovensko. Ľudia ju krásne motivovali, povzbudzovali, mnohí písali naša Bystričanka, naša Bratislavčanka, naša Ivančanka, naša zo ŽELAJ SI, naša novinárka, naša spisovateľka… Soňa si túto podporu nesmierne váži. „Ďakujem za ňu, cítila som ju pri každom tempe a veľmi ma hnala vpred! Boli ste všetci naozaj úžasnííí!!“
Čas preplávania: 14.43 hod
Dĺžka plávania: 45 km
Teplota vody: 19 – 21 stupňov
