Pri diaľkovom plávaní rozhoduje najmä tempo a efektivita plávania (nesmiete to hneď na začiatku prepáliť) – dôležité je nájsť si tempo, v ktorom viete stabilne dlho a udržateľne plávať. Aj rýchli plavci prídu po istú hranicu, pri ktorej ich rýchlosť začne klesať a len tí najlepší dokážu udržať vyššiu dobu plávania po celú dobu. Na tréning diaľkového plávania by ste mali plávať štyri až päťkrát týždenne, približne 4 km denne a raz za týždeň jedno dlhé plávanie (7 až 10 km). Pre tréning na extrémne diaľkové plávania, ako je Ocean Sedem, odporúča Abhejali Bernardová, ktorá preplávala túto výzvu ako prvá Češka a dokonca prvý suchozemec na svete, vyskúšať si šesťhodinové plávania dva dni po sebe.
Čo môžete urobiť, aby ste sa na otvorenú vodu čo najlepšie pripravili?
TRÉNING VONKU
Čo najviac trénujte na otvorenej vode, nacvičte si podmienky, ktoré vás čakajú – vietor, vlny, ak je to možné, aj prúdy. Toto všetko na bazéne nenatrénujete. Trénujte si orientáciu na vode – v mori ani jazere nebudete mať pod vodou nakreslené čiary. Približne každý desiaty záber jemne nadvihnite hlavu a uistite sa, že plávate správnym smerom – ak máte pri sebe sprievodný čln, orientujte sa podľa neho, uľahčí vám to plávanie.
PLÁVANIE V STUDENEJ VODE
Ak budete trénovať v jazerách alebo moriach, rátajte s tým, že teplota vody bude väčšinou nižšia ako na bazéne. Pre tréning na otvorenej vode je preto vhodné trénovať plávanie v studenšej vode a zvykať si naň. Napríklad pri prihlásení sa na preplávanie La Manche musíte zdokladovať, že ste zvládli plávať šesť hodín vo vode po 16 stupňov. Trénujte preto plávanie ešte pred letom a aj po jeho skončení. Plavecká sezóna pre vás môže začínať už koncom apríla a končiť koncom októbra.
VÝŽIVA PLAVCA
Výživa plavca je nesmierne dôležitá. Bez správnych supplementov môže plavec rýchlo strácať energiu a tým pádom aj sily, môže mu byť väčšia zima. Odporúča sa „kŕmiť“ plavca tekutou stravou (často i teplou) v podobe sacharidov (energetické gély, prášky) a pridať i elektrolyty. Nezabúdajte na to, že pri plávaní necítite, že sa potíte, a preto je vhodné dodávať výživu formou tekutín (približne 2,5 dcl každú polhodinu). Zdá sa, že optimálny prísun sacharidov je 60 až 120 gramov za hodinu. Lepšie je začať na spodnej hranici, lebo príliš veľké dávky cukru môžu spraviť gastrointestinálny diskomfort, rovnako ako gély – pre plavcov sú vhodnejšie skôr rozpustné prášky.
Dostatok sacharidov ochraňuje svaly pred únavou a poškodením. Každý supplement je dobré si vopred na tréningoch vyskúšať – pri samotnom výkone už musíte ísť na istotu, že tento doplnok vám neškodí, ani vám z neho nebude zle.
DOLEŽITÁ JE HLAVA
Plavec sa na otvorenej vode potýka s množstvom problémov: diaľkové plávanie býva dlhé, monotónne a vyčerpávajúce. Môže mu byť zima, môže sa stretnúť s bolestivými medúzami, unavia ho vlny či prúdy. Preto sa často hovorí, že pre diaľkoplavca je najdôležitejšia hlava. Pomôže dobrá mentálna príprava, alebo aj vizualizácia plávania: predstavte si, kde idete plávať (môžete si to pozrieť aj cez google mapy), ako vojdete do vody, ako budete plávať a na konci víťazne vyjdete. Predstavte si, akú radosť budete mať z odplávaného tréningu, sóla či súťaže. Ako sa potešia vaši priatelia a príbuzní – každá mentálna podpora sa zíde.
BEZPEČNOSŤ
Snažte sa nikdy neplávať sám. Vždy použite bezpečnostnú bójku (môžete si do nej dať aj kľúče od auta či mobil v puzdre, aby ste mohli v prípade potreby niekomu zavolať). Trasu si vopred naplánujte a ak je to možné, nájdite miesta, kde môžete do vody bezpečne vojsť, aj z nej bezpečne vyjsť. Najlepšie je plávať so sprievodným člnom, kajakom či paddleboardom – môžu vás z nich kŕmiť aj vám udávať smer. Pri dlhších swimoch budete mať problém ťahať v bójke za sebou povedzme dva litre tekutín. Sprievod vás môže kontrolovať, kŕmiť, fotiť i točiť videá vášho plávania, a dohliada na vašu bezpečnosť.
Máte aj vy nejaké dobré rady ohľadom diaľkového plávania? Alebo sa naopak, chcete na niečo opýtať? Napíšte nám na info@sadp.sk a radi vám odpovieme.
